V oblasti poskytovania sociálnych služieb na Slovensku sa nám v súvislosti s nepriaznivým vývojom epidemiologickej situácie spôsobenej koronavírusom (COVID-19, SARS-CoV) ukazujú dve základné veci týkajúce sa témy deinštitucionalizácie a transformácie.
Koncentrácia ohrozených ľudí v inštitúciách je nebezpečná
Prvou je nebezpečenstvo, ktoré so sebou prinášajú veľkokapacitné inštitúcie. V nich nedobrovoľne koncentrujeme veľa ľudí, ktorí sú najviac ohrození vírusom – seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím. Tieto inštitúcie boli izolované ako prvé a uzavreté bez možnosti návštev. Museli sme v nich ako v prvých zaviesť krízový režim, neprijímajú sa noví klienti (s výnimkou bezodkladných situácii) a celý systém inštitucionálnej starostlivosti v tejto situácii smeruje ku kolapsu, nehovoriac o obrovskom riziku zvýšenia porušovania základných ľudských práv ľudí vo veľkokapacitných zariadeniach.
Význam podpory komunity pre ohrozené skupiny v čase krízy
Druhá vec je, že sa potvrdila dôležitosť a význam bežnej komunity. Ukázalo sa, ako funguje svojpomoc a podpora ohrozeným skupinám vírusom, ale aj celkovo, aký význam má celkovo komunita v živote človeka. Obce a obyvatelia obcí sa vo veľkej miere vzopli a snažia sa podporovať navzájom a aj ohrozené skupiny – ponúkajú pomoc pri robení nákupov, viac sa o seba zaujímajú, riešia potreby celej komunity – šitie rúšok pre susedov, dediny a pod. Včera u nás na pošte, v obchodoch všetci rešpektovali pravidlá a často hovorili o tom, ako si kto môže pomôcť. Ľudia sa viac o seba zaujímajú a to je dobrý predpoklad pre podporu susedstiev a komunity.
Čo z toho vyplýva aj v kontexte toho, čo by mala robiť nová vláda, aj keď to bude v súčasnej situácii obrovská výzva a dlhoročná práca?
Potreba prechodu z inštitucionálneho systému služieb na komunitný
Komunitný systém podpory ľudí (seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím) je nielen správny z hľadiska našich ľudských práv, humánnejší, ale je aj efektívnejší v období krízových situácií. Vie rýchlejšie a lepšie reagovať na potreby konkrétnych ľudí, bez toho, aby mu hrozil totálny kolaps a ľudia okolo, susedia vedia často krát lepšie a rýchlejšie zareagovať ako inštitúcie.
KOMUNITA A ŽIVOT V NEJ JE OBROVSKÝ BENEFIT.
A AJ PRETO POTREBUJEME PRECHÁDZAŤ Z INŠTITUCIONÁLNEHO SYSTÉMU KU KOMUNITNEJ PODPORE A PODPORE V SUSEDSTVÁCH, LEBO LEN TOTO JE CESTA K TOMU, AKO BUDEME MôCŤ V BUDÚCNOSTI FUNGOVAŤ AKO ĽUDIA.
Preto verím, že toto bude priorita dlhodobých zmien v našej oblasti aj do budúcnosti, keď sa kríza skončí.
Miroslav Cangár
PhDr. Miroslav Cangár, PhD.
expert pre transformáciu a deinštitucionalizáciu
Implementačná agentúra Minsterstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Miroslav Cangár je sociálny pracovník, supervízor a senior konzultant v oblasti sociálnej práce a sociálnych služieb. Študoval sociálnu prácu a sociálnu pedagogiku na univerzitách na Slovensku a v Nórsku. Pracuje v Rade pre poradenstvo v sociálnej práci a v Implementačnej agentúre MPSVR SR. V minulosti pracoval pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo zdravotníctva SR a Ministerstvo zdravotníctva ČR, kde sa venoval tvorbe strategických dokumentov v oblasti sociálnych služieb, integrovanej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a deinštitucionalizácie. Taktiež pracoval priamo v oblasti poskytovania sociálnych služieb na Slovensku a v zahraničí. Odborne sa venuje oblasti rozvoja komunitných služieb, kvalite sociálnych služieb, procesu deinštitucionalizácie a individuálnemu plánovaniu. Dlhodobo spolupracuje na viacerých národných projektoch v oblasti sociálnych služieb, so slovenskými a medzinárodnými organizáciami (ENIL, WHO a ďalšie). Je aktívny lektor, supervízor a autor viacerých odborných publikácií v oblasti sociálnych služieb.
