Pre zásadnú realizáciu zmien v oblasti sociálnych služieb existujú vážne dôvody, čo naznačuje aj skutočnosť, že MPSVR SR ako poskytovateľ vytvorilo podmienky pre realizáciu národného projektu. Uvedieme niekoľko konkrétnych racionálnych ľudsko-právnych a odborných dôvodov pre formovanie a zapojenie pracovných tímov do deinštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb:

Ľudsko-právne dôvody:

Článok 19 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím: Osoby so zdravotným postihnutím majú právo na nezávislý život (rovnaké práva a rovnaké príležitosti ako ostatní ľudia) a začlenenie do spoločnosti, spolu so slobodou voľby a kontroly nad svojím životom. Plnenie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je pre Slovenskú republiku právne záväzné, nikto nemôže osobám so zdravotným postihnutím tieto práva upierať, vedome alebo nevedome, klásť prekážky pre ich nezávislý život a spoločenskú integráciu. V procese zmien spojených s deinštitucionalizáciou to znamená, že poskytovanie sociálnych služieb, ktoré bránia nezávislému životu prijímateľov a ich sociálnej integrácii, je porušovaním práv a v prípade, ak takáto situácia existuje, potom je nevyhnutné urýchlene situáciu klientov v zariadení zmeniť. Argumenty proti zmenám spojeným s deinštitucionalizácii majú pragmatické dôvody. Prevádzkovatelia sa domnievajú, že umožňujú pre prijímateľov sociálnych služieb (do istej miery) nezávislý život a integráciu do spoločnosti. Legislatívne nástroje na zvyšovanie kvality sociálnych služieb v ľudsko-právnej oblasti, ktoré boli prijaté v zákone o sociálnych službách, neboli do praxe ani po desiatich rokoch od vydania zákona (2008) implementované . Zriaďovatelia a verejnosť, rezortné ministerstvá stav úrovne poskytovaných sociálnych služieb akceptujú. Predpokladaná implementácia štandardov kvality v sociálnych službách od r. 2019 zvýši naliehavosť realizácie zmien deinštitucionalizácie, nakoľko v zariadeniach s inštitucionálnou organizačnou kultúrou sú práva na nezávislý život a začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím porušované.

Odborné dôvody:

a) Etické dôvody

Ku ktorým priraďujeme etiku v sociálnej práci, sociálnu etiku a profesnú etiku. Základy sociálnej práce sú vystavané na morálnych a etických hodnotách. K týmto hodnotám priraďujeme uznanie jedinečnej kvality (hodnoty), dôstojnosti a autonómie ľudskej osobnosti, čo v preklade znamená, že hodnota jednotlivca je nadradená všetkému ostatnému (HAVRÁNKOVÁ, 2003, s. 68). V kontexte sociálnych služieb a osobitne deinštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb je otváraná téma vzťahu prevádzkových podmienok a osobnosti klienta. V polemike sú často podmienky poskytovaných služieb povýšené nad potreby a želania klienta, nakoľko sú určované sociálno-ekonomickými možnosťami štátu, regiónu, obce. Etickou hodnotou v sociálnej práci je uznanie klientovej potreby a želania slobodne vyjadriť svoje pozitívne či negatívne pocity, rešpekt ku klientovmu právu a potrebám sa slobodne sa rozhodovať a právo osobnej individuálnej voľby (BIESTEK, 1957). Z pohľadu sociálnej etiky je potrebné a nevyhnutné, aby uznanie, rešpekt ku klientovým potrebám, boli určujúce pre formovanie podmienok poskytovaných sociálnych služieb a nie naopak. Táto skutočnosť je závažným etickým dôvodom pre realizáciu zmien deinštitucionalizácie vo všetkých zariadeniach, ktoré poskytujú také podmienky služieb, ktoré nerešpektujú jedinečnosť a hodnotu života prijímateľa sociálnych služieb.

Profesná etika je spravidla formulovaná v etickom kódexe. Eticky kódex sociálneho pracovníka a sociálneho asistenta v SR uvádza ako základne hodnoty sociálnu spravodlivosť, ľudskú dôstojnosť, medziľudské vzťahy. V čl. 2. 1. etický kódex vymedzuje zodpovednosť sociálneho pracovníka vo vzťahu ku klientovi takto: (sociálny pracovník) podporuje, posilňuje a zmocňuje klienta k vlastnej zodpovednosti, vlastným návrhom riešení, spoluúčasti a sebaurčeniu. Rešpektuje a chráni pritom jeho biologickú, psychickú, kultúrnu, spirituálnu asociálnu integritu, zaujíma sa o celého človeka v rámci rodiny, komunity, spoločenského a prirodzeného prostredia a usiluje sa o spoznávanie všetkých dôležitých aspektov jeho života, zameriava sa na silné stránky jednotlivcov, skupín, rodín a komunít, ktorí užívajú služby sociálnej práce, prispieva k začleneniu užívateľov služieb sociálnej práce do sociálnej siete podporných osobných vzťahov, napomáha klientovi pri riešení problémov týkajúcich sa ďalších oblastí jeho života. Eticky kódex zaväzuje sociálneho pracovníka odvodzovať podmienky poskytovaných sociálnych služieb od profesionálne akceptovaných a uznaných metód, techník a prístupov, ktoré rešpektujú právo na nezávislý život, začlenenie do spoločnosti, slobodu voľby a kontroly nad vlastným životom.

b) Teórie, metódy, techniky a prístupy v sociálnej práci

ba) Prístup orientovaný na klienta Carla R. Rogersa (2003, s. 203) je v kontexte európskej kultúry jedným z najčastejších metód sociálnej práce. Každá služba, pomoc, podpora má podľa C. R. Rogersa rešpektovať právo klienta na vlastnú dôstojnosť a rozvoj, lebo jeho ľudská podstata je prirodzene dobrá. Človek je schopný uvedomovať si vlastné hodnoty a riadiť sa nimi, byť zodpovedný k sebe i druhým, je schopný sa sám rozvíjať a utvárať svoje pozitívne vlastnosti, je schopný konštruktívnej zmeny, sebaaktualizácie a osobného vývoja k plnému uspokojivému vlastnému životu.

 bb) Podobne E. BERN (2003, s. 207) v transakčnej analýze rozvíja otázky sociálnej etiky v oblasti sociálnych vzťahov k druhým ľuďom, slobody a zodpovednosti. Podľa Berneho skúsenosti, ktoré sme získali v detstve, ovplyvňujú našu životnú pozíciu, naše vzťahy k sebe samým k ľuďom a k svetu. Poukazuje na dôvody strachu vyplývajúceho z obavy straty blízkych a osamelosti a pocitu viny, keď človek nie je schopný uplatňovať svoju kreativitu.

bc) V. FRANKL (zakladateľ teórie existenciálnej analýzy, logoterapie) a následne jeho spolupracovníčka E. LUKASOVA (2009, s. 95) považujú vôľu k zmyslu, slobodu za základnú charakteristiku ľudskej existencie, pri vedení poradenského rozhovoru považujú za potrebné prejaviť človeku uznanie, pomôcť vyjasniť jeho situáciu (klarifikácia), poskytnúť alternatívne riešenia a možnosti a hľadať zmysel, zmysluplnosť situácie, v ktorej sa klient nachádza a to nielen v čase radosti ale aj v utrpení.

bd) Antiopresívne prístupy (THOMPSON) priniesli tri imperatívy v sociálnej práci, spravodlivosť, rovnosť, spoluúčasť. Koncept spoluúčasti predpokladá zapojenie klientov do plánovania, koordinácie a vyhodnocovania poskytovaných služieb (individuálne plánovanie). Podľa antiopresívneho prístupu je rozdiel medzi rozvíjaním zručností (enabling) a zmocňovaním (empowerment), získanie väčšej moci, kontroly nad svojím životom a životnými podmienkami.

 be) Sociálna ekológia (BRENFEBRENNER), skúma proces prispôsobovania medzi klientom a meniacimi sa vlastnosťami bezprostredného prostredia. Prínosom sociálnej ekológie je zdôvodnenie významu prirodzeného prostredia rodiny, susedských vzťahov, infraštruktúry lokality, potenciálnych zdrojov komunitnej podpory, prírodného prostredia, ktoré poskytuje ochranu a podporu osobám, ktoré v nich žijú.

Autor: doc. PhDr. Slavomír Krupa, PhD. expert pre sociálne služby Rada pre poradenstvo v sociálnej práci Vyštudoval liečebnú pedagogiku, od roku 1976 pracoval ako vychovávateľ, vedúci výchovy Domova sociálnych služieb (DSS) na Dúbravskej ul. v Bratislave a neskôr v pozícii riaditeľa Domova sociálnych služieb na Lipského ul., kde úzko spolupracoval s prof. Karolom Matulay-om, preto navrhol, aby zariadenie na Lipského ulici v Bratislave nieslo jeho meno. Po ročnom pôsobení na Ministerstve práce, sociálnych vecí rodiny SR pracoval v DSS na Mokrohájskej v Bratislave. Po roku 1989 sa zaslúžil o znovuzrodenie katedier liečebnej pedagogiky a zriadenie prvej katedry sociálnej práce na UK v Bratislave. V roku 1991 založil vôbec prvé zariadenie chráneného bývania pre mladých ľudí s mentálnym postihnutím na Slovensku – Be-tánia Senec. Je jedným zo zakladateľov a riaditeľom Rady pre poradenstvo v sociálnej práci, ktorá je rešpektovaným lídrom a nositeľom transformácie a deinštitucionalizácie na Slovensku. Patrí medzi zakladateľov interdisciplinárneho odborného časopisu Integrácia. Táto dlhoročná prax robí zo Slavomíra Krupu špičkového odborníka pre deinštitucionalizáciu – ako v teoretickej, tak aj v praktickej rovine, s jedinečným a nasledovaniahodným prístupom ku každému človeku so zdravotným postihnutím. Svojou odbornosťou a pracovitosťou zmenil živo-ty mnohých týchto ľudí a stal sa priekopníkom deinštitucionalizácie dávno predtým ako tento pojem vôbec vznikol.