O agentúre » Národné projekty » Programové obdobie 2007-2013 » „Pred desiatimi rokmi som po príchode do zariadenia nechal odstrániť mreže z okien ...“

„Pred desiatimi rokmi som po príchode do zariadenia nechal odstrániť mreže z okien ...“

Obec Osadné leží asi 20 km od okresného mesta Snina, na brehoch rieky Udava, južne od Národného parku Poloniny a CHKO Východné Karpaty. Lesy sú tu vlčie a tiahnu sa ďalej, aj 5 km za poľskú hranicu. V obci dnes žije 195 obyvateľov (2014) a kúsoček cesty od posledného domu, uprostred dychberúceho pohľadu na okolitú prírodu, nájdeme areál Centra sociálnych služieb Zátišie.

Areál zariadenia mal pôvodne slúžiť pre potreby pohraničnej stráže. Hlavná budova sa dostavala v roku 1938. Bola však neúčelná, a tak po rekonštrukcii, od roku 1961, začala slúžiť potrebám sociálnych služieb a vznikol tu Ústav sociálnej starostlivosti v Osadnom pre duševne postihnuté deti od 3 do 12 rokov. Po viacerých zmenách názvu, spôsobu poskytovania služieb a čiastočne aj cieľovej skupiny klientov, od januára 2012 funguje ako Centrum sociálnych služieb Zátišie, s kapacitou 60 prijímateľov sociálnej služby (v samotnom DSS v súčasnosti žije 56 klientov). Zároveň sú tu poskytované aj ďalšie služby:

  • Zariadenie podporovaného bývania, kde je toho času 6 klientov.
  • Rehabilitačné stredisko s kapacitou 18 miest.
  • Krízové stredisko, kde je k dispozícii 10 miest pre pobytovú službu a 6 pre ambulantnú.

Dnes sa v Zátiší pracuje prevažne s deťmi, no zariadenie je koedukované a cieľovú skupinu okrem nich tvoria aj dospelí hlavne s ťažkým zdravotným postihnutím. Obyvateľom sa poskytuje okrem ubytovania a stravy, sociálnej rehabilitácie a poradenstva aj ošetrovateľská starostlivosť a v prípade detí samozrejme aj výchova. Pracuje tu celkovo 51 zamestnancov.

Čiastkové zmeny v spôsobe a prístupe k poskytovaniu sociálnych služieb boli citeľné už oveľa skôr, no v roku 2013 sa zariadenie rozhodlo zapojiť do Národného projektu Podpora procesu deinštitucionalizácie a transformácie systému sociálnych služieb. (Projekt začala realizovať Implementačná agentúra pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia.) Podporované Prešovským VÚC, vedené flexibilným manažmentom sa CSS Zátišie stáva jedným z pilotných poskytovateľov pobytových sociálnych služieb, ktoré sa vydávajú na cestu transformácie a deinštitucionalizácie.

Deinštitucionalizácia (DI) predstavuje „proces prechodu klientov z tradičných zariadení sociálnych služieb, kde sú fyzicky a mentálne izolovaní od bežného života, do komunitných služieb, ktoré spolu utvárajú podmienky pre život zodpovedajúci väčšinovej spoločnosti, podmienky rovnoprávneho občianstva" (Národný akčný plán SR, 2011).

Je samozrejmé, že počas realizácie projektu vznikajú problémy a prekážky, ktoré bude potrebné riešiť a zariadenie, ale ani odborníci, s nimi na začiatku nepočítajú. Veľmi dôležitá je však spolupráca a otvorenosť. Rovnako dôležitá je aj práca s komunitou a zabezpečenie (či už kreovanie nových alebo podpora fungujúcich) komunitných služieb tak, aby ich obyvatelia zariadenia mohli efektívne a bezproblémovo využívať. Zvlášť na východe Slovenska sa ukazuje ako potrebná aj práca s búraním zaužívaných stereotypov obyvateľov regiónu, kam smerujú klienti ZSS. Okrem jasného odkazu, že ľudia so špecifickými potrebami sa nijako nelíšia od zdravých a rovnako ako my, potrebujú a majú právo na existenciu v prirodzenom prostredí komunity, je treba zdôrazňovať, že ani národnostné a rasové odlišnosti nie sú predpokladom pre problémové spolunažívanie.

V súčasnosti v rámci aktivít projektu začína prebiehať Základný kurz pre pracovníkov, časti z neho sa zúčastnia všetci zamestnanci zariadenia, vrátane technicko-hospodárskej zložky (kuchárky, údržbári, a i.). Kurz vybaví pracovníkov základnými vedomosťami o procese, ktorým zariadenie prechádza, poskytne im základný etický a ľudskoprávny background a pripraví ich na prácu s občanom so špecifickými potrebami v komunitnom prostredí. Pripraví ich teda na podporu klienta ako rovnocenného subjektu pri jeho nezávislom živote v komunite.

Ako vnímate úroveň poskytovania pobytových sociálnych služieb v SR dnes?

Proces budovania zariadení sociálnych služieb bol v minulosti výsledkom medicínskeho či rehabilitačného prístupu riešenia sociálnej situácie ľudí, ktorí nezapadali do konceptu normality. Keďže postihnutie nie je choroba, ale stav a nie je možné ho vyliečiť ani za obdobie viac rokov, podporil tento prístup vznik zariadení, kde mohli títo inak obdarení ľudia žiť a mohli mať naplnené zväčša len základné potreby. V nezmenenej podobe dodnes tento model pretrváva a rozširuje sa o humanizáciu, rekonštrukcie ubytovacích priestorov v prípade, že to dovoľujú finančné zdroje. Pokračuje sa však bez zmeny v základnej paradigme ústavných sociálnych služieb – odsťahovať človeka s postihnutím do zariadenia, poskytnúť mu svet v zariadení, oddeliť ho od rodiny, komunity a ponúknuť mu uspokojenie základných potrieb podľa najlepších predstáv pracovníkov zariadenia, ktoré sú limitované spoločenským prostredím či umiestnením zariadenia. Takýto prístup nedôveruje samotnému človeku, jeho rodine ani komunite, že sú schopné vytvoriť vhodné prostredie, postupy a príležitosti na zapojenie sa do života. Domnievam sa preto, že:

1. pretrváva tendencia poskytovania sociálnych služieb v domovoch sociálnych služieb ako zabehaný model a chýba vôľa vyskúšať nové spôsoby prístupu k potrebám ľudí, ktorí moderné sociálne služby potrebujú,

2. v zariadeniach je tendencia poskytovať viac podpory než je potrebné. Obyvatelia sa stávajú závislými na poskytovaných službách, nemajú príležitosti svoj vlastný potenciál dostatočne využívať, rozvíjať a učiť sa nové zručnosti, čo nevedome vytvára budovanie predstavy, že nikde inde to nie je možné. Verejnosť sa o obyvateľov v zariadeniach sociálnych služieb nezaujíma, lebo verí, že tam majú ten najlepší život pre nich.

 

Na otázky odpovedá riaditeľ CSS Zátišie v Osadnom PaedDr. PhDr. Ján Šrenkel

Ako by sa podľa vás malo poskytovanie pobytových služieb u nás vyvíjať v budúcnosti?

Osoby so zdravotným postihnutím sú členmi spoločnosti a majú právo ostať vo vnútri svojej vlastnej komunity v danom mieste a mali by dostávať potrebnú podporu v rámci bežnej štruktúry vzdelávacích, zdravotných, pracovných a sociálnych služieb. Rodiny s členom so zdravotným postihnutím by mali dostať takú podporu, aby títo členovia mohli ostať žiť doma alebo v komunite. Pokiaľ je to možné, deti majú vyrastať s vlastnými rodičmi v rodinách, t. j. v prirodzenom prostredí pre ich vývin a uspokojovanie potrieb. V prípade, keď rodičia nie sú schopní plniť svoje rodičovské práva a povinnosti ani za podpory rôznych služieb a opatrení, je potrebné dieťaťu zabezpečiť adekvátne náhradné rodinné prostredie.

Čo bolo podnetom pre rozhodnutie zariadenia zapojiť sa do NP DI?

Nová výzva, splnené podmienky a chuť zmeniť mnohé aj na konci sveta. Chceme ponúknuť aj našim prijímateľom nové podmienky na život, ktorý povedie k ich väčšej samostatnosti a osobnostnému rozvoju za predpokladu, že budú v regióne potrebné, individuálne cielené sociálne služby. V našom rozhodnutí nás podporovali klienti, ktorých reálne rodina odložila v zariadení na dlhé roky a prežili celý život v inštitúcii, ale až využívaním novej služby v zariadení podporovaného bývania dokázali všetkým, ktorí sa o nich starali viac ako 20 rokov, že majú osobnostne na viac a vedia byť hrdí na svoju osobnú, tréningom získanú vysokú mieru samostatnosti a chcú naďalej napredovať.

Urobili by ste rovnaké rozhodnutie aj dnes?

Rozhodne áno. Deti a ich rodičia, osoby so zdravotným postihnutím ale aj seniori majú mať prístup k životným podmienkam a každodenným činnostiam, ktoré sú rovnaké ako tie, v ktorých žije ostatná populácia a mnohí z nich v nich žili celý život predtým, než sa dostali do zariadenia. Pred desiatimi rokmi som po príchode do zariadenia nechal odstrániť mreže z okien. Nik z klientov za nasledujúce roky nevyskočil, ako to predpovedali zamestnanci. Rozhodnúť sa pre proces DI je tiež o odvahe odstrániť bariéry a prijatí novej výzvy, zmeniť neživot za múrmi ústavu na život podľa svojej voľby s individuálne nastavenou mierou potrebnej podpory.

Kde vidíte prvé výzvy a možno problémy, ktoré sa v procese DI ukazujú ako špecifické pre váš región?

Najväčším problémom sú neexistujúce komunitné služby v okruhu viac ako 20 kilometrov v okolí nášho zariadenia. Spoločensky prirodzene vnímaným ohrozením ja aj väčšinová časť rómskych klientov v našom zariadení. Len máloktorí z nás si ich dnes vedia predstaviť ako svojich každodenných susedov. Stavať podporované bývania v okolitých dedinách, kde nie je obchod ani kostol, sa mi zdá krok späť. Tadiaľ cesta DI nevedie.

Projekt je naplánovaný do konca roka 2015. Kde sa ako zariadenie vidíte v procese DI v ideálnych podmienkach a pri úspešnom absolvovaní aktivít naplánovaných v NP DI?

Ak budú vytvorené ideálne podmienky a pri úspešnom absolvovaní aktivít, ktoré sú naplánované v NP DI, sa nám určite podarí vytvoriť dostupné sociálne služby v komunite – zariadenia podporovaného bývania pre prijímateľov a dôjde aj k podpore samostatného bývania pre tých prijímateľov, ktorí momentálne žijú svoj život v zariadení podporovaného bývania a podporíme v komunite aj zriadenie moderných sociálnych služieb, ktoré v horizonte 10 rokov umožnia úplný odchod zo zariadenia.

Vytvorenie a využívanie akých komunitných služieb bude v budúcnosti pre vašich klientov kľúčovými?

V optimálnej situácii človek, ktorý potrebuje sociálne služby, zostáva vo svojom prostredí a podpora prichádza za ním do jeho domova. Komunity by mali vytvoriť čo najviac možností, aby sa mohli ľudia so zdravotným postihnutím zapájať do bežných aktivít a nemuseli sa za službami sťahovať. Medzi kľúčové komunitné služby budú podľa môjho názoru patriť: opatrovateľská služba, prepravná služba, poskytovanie sociálnej služby v dennom centre, poskytovanie sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania, v rehabilitačnom stredisku, v krízovom stredisku a poskytovanie sociálnych služieb v domove sociálnych služieb.

Viete si dnes predstaviť, ako asi bude vyzerať bežný deň vášho klienta po úspešnom ukončení projektu a umiestnení do komunity?

Ako bežný deň každého z nás. Tých najšikovnejších si viem predstaviť v pracovnom procese na čiastočný úväzok. Starostlivosť o každodenné bežné záležitosti – nákupy, udržiavanie poriadku a čistoty svojej domácnosti, samozrejme všetko za podpory kvalifikovaného odborne vyškoleného personálu s primeranou individuálnou mierou podpory.

PaedDr. PhDr. Ján Šrenkel - riaditeľ zariadenia sociálnych služieb CSS Zátišie, špeciálny pedagóg, supervízor. Vyštudoval UPJŠ v Prešove, učiteľstvo pre primárne vzdelávanie na pedagogickej fakulte, absolvoval rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky na PU v Prešove a UK v Bratislave. Pôsobil 15 rokov ako vychovávateľ v Detskom domove v Hostoviciach a od roku 2005 je riaditeľom Centra sociálnych služieb v Osadnom. Od roku 2010 pôsobí aj ako štatutárny zástupca občianskeho združenia ROVNOCENNÍ pre ľudí so zdravotným postihnutím.

www.csszatisie.sk

 

 

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

www.esf.gov.sk www.iazasi.gov.sk

 

  • Obyvatelia v dielňach  » Click to zoom ->

    Obyvatelia v dielňach

  • Obyvatelia v dielňach  » Click to zoom ->

    Obyvatelia v dielňach

  • Na športovisku  » Click to zoom ->

    Na športovisku

  • Príprava kotlíkového guláša  » Click to zoom ->

    Príprava kotlíkového guláša

  • Priateľstvá  » Click to zoom ->

    Priateľstvá

  • Priateľstvá  » Click to zoom ->

    Priateľstvá