O agentúre » Národné projekty » Programové obdobie 2007-2013 » Nitriansky Oskar 2015 v Kozárovciach

Nitriansky Oskar 2015 v Kozárovciach

Vo štvrtok, 14. mája 2015 sa v KD v Kozárovciach konala celokrajská súťažná prehliadka dramatickej tvorby „Oskar“. Prvenstvo z minulého roka obhajovalo aj jedno zo zariadení, zapojených v NP DI „LIPKA“, ZSS Lipová. Keďže som bola zvedavá, ako v konkurencii priatelia obstoja a vlastne aj, čo predvedú, sadla som na vlak a prišla ich podporiť.

 

Po oficiálnej časti, vystúpeniach jednotlivých súborov, sa čakalo na vyhlásenie výsledkov. Čas si obyvatelia zariadení vypĺňali po svojom. Bavili sa, spievali, tancovali, predvádzali, čo vedia. Ako som ich počúvala a sledovala pohyby pri tanci, vo vnútri ma premkýnala hanba a krivda ešte viac ako inokedy. Niekedy sa totiž hanbievam. Za seba, za druhých, za spoločnosť. Že týchto ľudí zatvárame do „ústavov“. Kto nás kvalifikuje na niečo také, keď sú často krát šikovnejší, krajší, lepší, čistejší ako my. Dennodenne nám to dokazujú a my to zvykneme prehliadať. Pritom ide o absurdné kritériá výberu.

 

A potom kolegyňa – zamestnankyňa zariadenia vyšla za DJ-om a vybavila vystúpenie pre ich klienta Joža. Jožo bežne sedáva na vozíčku lebo nevládze kráčať. Udržiavaný a sympatický mladší pán. Obdivuhodný herec. No, čo sa rehabilitácie a pohybu týka, možno trošku zlenivel. Zrazu však chcel prísť na pódium a spievať. Jeho túžba a radosť z príležitosti ho razom zdvihla z kresla. Sám, bez pomoci, na schodoch len s podanou rukou od kamaráta, vystúpil na pódium. Nespadol. Nezaváhal ani na moment. Kolegyne – zamestnankyne síce neisto, so strachom v očiach a malou dušou, ale sledovali tento výstup s odstupom, zo svojich miest v hľadisku. Aj napriek naučeným ochranárskym reakciám, ostali a nepohli sa. Jožo odspieval obľúbený song, potom aj druhý. Za silného potlesku hrdo a spokojne z pódia zasa zišiel. Na vlastných.

 

A ja som sa odrazu nehanbila. Ale bola som hrdá:

 

-          Na Joža za jeho odvahu. Veď kto z nás sa bez problémov postaví na pódium a začne spievať. Aj keď mu to nejde svetovo a ešte k tomu má handicap. Jožo na pódiu však žiadny nemal. Naopak, bol za hviezdu.

 

-          Na zamestnankyne. Že Jožovi verili. Podporili ho tým, že vlastne vôbec nič zaňho neurobili. Kedysi by to asi bolo inak. Dnes som videla, že už neučia klientov pasivite a nechlácholia ich kompletným servisom. A to je dobre.

 

-          Na svoju prácu. Lebo k postoju zamestnankýň sme, verím, prispeli aj my vzdelávaniami, kurzami a šírením myšlienok, že každý z nás je schopný ísť za hranicu vlastných možností. Na motivácii pritom vôbec nezáleží. Úplne stačí, že budeme veriť sebe aj druhým.

 

A na čo budeme môcť byť  hrdí o rok?                 

 

 

    Lucia Cangárová

 

Obrázok: 5 / 6

na javisku

na javisku