O agentúre » Národné projekty » Programové obdobie 2007-2013 » DSS Ladomerská Vieska – cesta späť do komunity

DSS Ladomerská Vieska – cesta späť do komunity

 

V utorok, 24. februára sa v zasadacej miestnosti obecného úradu v Ladomerskej Vieske začalo prvé oficiálne stretnutie v komunite. Otváral ho s veľkým srdcom a prenikavými hlasmi spevácky súbor obyvateľov DSS Ladomerská Vieska , pod vedením inštruktorky sociálnej rehabilitácie Bc. Moniky Balkovej. Hlavným cieľom stretnutia bolo zoznámiť významných aktérov v lokalite s transformačnými plánmi zariadenia.
Po zvučnom úvode sa slova ujal starosta obce Ladomerská Vieska pán Vladimír Baran. Vyzdvihol existujúcu 60-ročnú spoluprácu obce a zariadenia, priateľské vzťahy a silné putá. Pani riaditeľka PhDr. Viera Šedivcová poďakovala a potvrdila jeho slová a privítala hostí z komunity, MPSVR, IAZaSI a samosprávy.
Nasledovala prvá z odborných prezentácií - vedúci metodického tímu NP DI PhDr. Miroslav Cangár veľmi ľudsky a hodnotovo priblížil základné myšlienky deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb, jej východiská a oporu v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zaznela aj krátka informácia o samotnom projekte NP DI. Zdôraznila, že ide o pilotné overenie, ako v našich podmienkach zavádzať zmeny, ako sieťovať zariadenia a ľudí v komunite, ako im pomáhať prekonávať prekážky nielen dané, ale aj tie, ktoré vznikajú počas trvania projektu. 
Mgr. Daniela Macková, vedúca sociálneho úseku, nám priblížila samotné zariadenie. 50 obyvateľov dnes býva v priestoroch starého kaštieľa zo 17. storočia a v priľahlých budovách. Ich stav nie je vyhovujúci a žiada si urgentnú rozsiahlu rekonštrukciu. Predovšetkým ale areál aj samotný kaštieľ nemajú slúžiť pre účely koncentrovaného bývania ľudí s postihnutím ale treba im nájsť iné možnosti využitia. 
Aj napriek už spomenutým ťažkostiam život v zariadení prúdi. Spevácky súbor od svojho založenia neustále profesionalizuje svoju činnosť. Ako prvý  mu umožnil verejné vystúpenie miestny farár Mgr. Ján Flajžík.  Postupne začal súbor pravidelne spievať v kostole a ozývali sa aj iné obce, aby u nich hosťoval. Minulý rok sa súboru dokonca podarilo spievať v historickej budove Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene. Okrem toho, obyvatelia zručne tkajú, štrikujú, vyrábajú sviečky, drevené predmety a dekorácie, pestujú bylinky a sezónne plodiny. Majú dokonca zdravotné preukazy pre prácu v kuchyni. Všetky uvedené činnosti chce zariadenie zúžitkovať v budúcich priestoroch chránených dielní – na separovanie odpadu, výrobu sviečok a predmetov z dreva, práčovňu a predajňu umeleckých predmetov a čajovňu. V pôvodnom transformačnom pláne, ktorý žiaľ kvôli viacerými faktorom,  aj napriek jeho schváleniu, nevyšiel, totiž podľa pani riaditeľky počítali s chránenou dielňou pri každom bývaní. Pomôže to obyvateľom aktivizovať sa a zvýšiť si šance uplatnenia na otvorenom trhu práce. Zariadenie má rozvinutú spoluprácu aj so strednými školami. Študenti v DSS vykonávajú svoju prax a pomáhajú pri rôznych akciách v zariadení i v obci. Majú tak možnosť osvojovať si teoretické poznatky aj v reálnom živote. Činnosť zamestnancov, samotného tímu projektu DI, a množstva ďalších zainteresovaných ľudí teda sleduje cieľ, ktorý pani Macková pomenovala jednoduchou vetou: „Nechcem byť klientom, ale občanom.“
V rámci diskusie sa krátkou prezentáciou prihovorila aj expertka pre podporované zamestnávanie PhDr. Viera Záhorcová, PhD. Priblížila možnosti zamestnania, ktoré existujú pre ľudí s postihnutím. Na konkrétnych príkladoch na Slovensku ukázala, ako sa to dá. Veľmi kľúčovou časťou procesu deinštitucionalizácie je zamestnávanie obyvateľov zariadení. Mali by sme byť pripravení ponúknuť im možnosť na zmysluplné trávenie času, prípravu na možné uplatnenie na bežnom trhu práce, vytvoriť im pracovné miesta, a tak im umožniť byť čo najviac samostatnými. Veľmi bezprostredne a s konkrétnejšou ponukou reagovalo aj centrum voľného času, ktoré sa bude snažiť o zintenzívnenie spolupráce aj prostredníctvom dobrovoľníkov. Výsledky, dúfajme, prinesie budúcnosť.
S krátkou a lákavou pozvánkou zúčastniť sa pripravovaných kurzov o fyzickom prostredí a univerzálnom dizajne sa všetkým prihovoril aj pán architekt Ing. Arch. Pavol Korček, PhD. z Fakulty architektúry STU. Tieto školenia budú naozaj otvorené pre všetkých, ktorí prejavia o problematiku záujem a nové informácie budú môcť v rámci svojej agendy zúžitkovať v budúcnosti.
V neformálnych diskusiách po oficiálnej časti sa aktívne zapájali aj obyvatelia DSS. Zaujímali ich predovšetkým možnosti, ako sa zamestnať a byť aktívni. Jasne sme dokázali pomenovať oblasti, kde bude treba širšiu spoluprácu a z ľudí bolo cítiť, že prišli lebo chceli a nie preto, že sa to od nich očakávalo. A to je pre budúcu možnú spoluprácu veľmi pozitívnym signálom. 
Komunita je prostredie, v ktorom žijeme. Vytvárame si v nej viac či menej funkčné vzťahy. Tie potom v prípade potreby využívame. Rovnako by na tom mali byť aj všetci obyvatelia zariadení. Tiež by mali mať v komunite vybudované vzťahy a väzby. Mali by mať vytvorené také prostredie, ktoré by im čo najmenej prekážalo v normálnom živote. Alebo naopak. Prostredie, ktoré by im umožnilo, pokiaľ možno, úplnú inklúziu do spoločnosti a podporovalo ich v bežnom živote.  

 

V utorok, 24. februára sa v zasadacej miestnosti obecného úradu v Ladomerskej Vieske začalo prvé oficiálne stretnutie v komunite. Otváral ho s veľkým srdcom a prenikavými hlasmi spevácky súbor obyvateľov DSS Ladomerská Vieska , pod vedením inštruktorky sociálnej rehabilitácie Bc. Moniky Balkovej. Hlavným cieľom stretnutia bolo zoznámiť významných aktérov v lokalite s transformačnými plánmi zariadenia.

Po zvučnom úvode sa slova ujal starosta obce Ladomerská Vieska pán Vladimír Baran. Vyzdvihol existujúcu 60-ročnú spoluprácu obce a zariadenia, priateľské vzťahy a silné putá. Pani riaditeľka PhDr. Viera Šedivcová poďakovala a potvrdila jeho slová a privítala hostí z komunity, MPSVR, IAZaSI a samosprávy.

Nasledovala prvá z odborných prezentácií - vedúci metodického tímu NP DI PhDr. Miroslav Cangár veľmi ľudsky a hodnotovo priblížil základné myšlienky deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb, jej východiská a oporu v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zaznela aj krátka informácia o samotnom projekte NP DI. Zdôraznila, že ide o pilotné overenie, ako v našich podmienkach zavádzať zmeny, ako sieťovať zariadenia a ľudí v komunite, ako im pomáhať prekonávať prekážky nielen dané, ale aj tie, ktoré vznikajú počas trvania projektu. 

Mgr. Daniela Macková, vedúca sociálneho úseku, nám priblížila samotné zariadenie. 50 obyvateľov dnes býva v priestoroch starého kaštieľa zo 17. storočia a v priľahlých budovách. Ich stav nie je vyhovujúci a žiada si urgentnú rozsiahlu rekonštrukciu. Predovšetkým ale areál aj samotný kaštieľ nemajú slúžiť pre účely koncentrovaného bývania ľudí s postihnutím ale treba im nájsť iné možnosti využitia. 

Aj napriek už spomenutým ťažkostiam život v zariadení prúdi. Spevácky súbor od svojho založenia neustále profesionalizuje svoju činnosť. Ako prvý  mu umožnil verejné vystúpenie miestny farár Mgr. Ján Flajžík.  Postupne začal súbor pravidelne spievať v kostole a ozývali sa aj iné obce, aby u nich hosťoval. Minulý rok sa súboru dokonca podarilo spievať v historickej budove Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene. Okrem toho, obyvatelia zručne tkajú, štrikujú, vyrábajú sviečky, drevené predmety a dekorácie, pestujú bylinky a sezónne plodiny. Majú dokonca zdravotné preukazy pre prácu v kuchyni. Všetky uvedené činnosti chce zariadenie zúžitkovať v budúcich priestoroch chránených dielní – na separovanie odpadu, výrobu sviečok a predmetov z dreva, práčovňu a predajňu umeleckých predmetov a čajovňu. V pôvodnom transformačnom pláne, ktorý žiaľ kvôli viacerými faktorom,  aj napriek jeho schváleniu, nevyšiel, totiž podľa pani riaditeľky počítali s chránenou dielňou pri každom bývaní. Pomôže to obyvateľom aktivizovať sa a zvýšiť si šance uplatnenia na otvorenom trhu práce. Zariadenie má rozvinutú spoluprácu aj so strednými školami. Študenti v DSS vykonávajú svoju prax a pomáhajú pri rôznych akciách v zariadení i v obci. Majú tak možnosť osvojovať si teoretické poznatky aj v reálnom živote. Činnosť zamestnancov, samotného tímu projektu DI, a množstva ďalších zainteresovaných ľudí teda sleduje cieľ, ktorý pani Macková pomenovala jednoduchou vetou: „Nechcem byť klientom, ale občanom.“

V rámci diskusie sa krátkou prezentáciou prihovorila aj expertka pre podporované zamestnávanie PhDr. Viera Záhorcová, PhD. Priblížila možnosti zamestnania, ktoré existujú pre ľudí s postihnutím. Na konkrétnych príkladoch na Slovensku ukázala, ako sa to dá. Veľmi kľúčovou časťou procesu deinštitucionalizácie je zamestnávanie obyvateľov zariadení. Mali by sme byť pripravení ponúknuť im možnosť na zmysluplné trávenie času, prípravu na možné uplatnenie na bežnom trhu práce, vytvoriť im pracovné miesta, a tak im umožniť byť čo najviac samostatnými. Veľmi bezprostredne a s konkrétnejšou ponukou reagovalo aj centrum voľného času, ktoré sa bude snažiť o zintenzívnenie spolupráce aj prostredníctvom dobrovoľníkov. Výsledky, dúfajme, prinesie budúcnosť.

S krátkou a lákavou pozvánkou zúčastniť sa pripravovaných kurzov o fyzickom prostredí a univerzálnom dizajne sa všetkým prihovoril aj pán architekt Ing. Arch. Pavol Korček, PhD. z Fakulty architektúry STU. Tieto školenia budú naozaj otvorené pre všetkých, ktorí prejavia o problematiku záujem a nové informácie budú môcť v rámci svojej agendy zúžitkovať v budúcnosti.

V neformálnych diskusiách po oficiálnej časti sa aktívne zapájali aj obyvatelia DSS. Zaujímali ich predovšetkým možnosti, ako sa zamestnať a byť aktívni. Jasne sme dokázali pomenovať oblasti, kde bude treba širšiu spoluprácu a z ľudí bolo cítiť, že prišli lebo chceli a nie preto, že sa to od nich očakávalo. A to je pre budúcu možnú spoluprácu veľmi pozitívnym signálom. 

Komunita je prostredie, v ktorom žijeme. Vytvárame si v nej viac či menej funkčné vzťahy. Tie potom v prípade potreby využívame. Rovnako by na tom mali byť aj všetci obyvatelia zariadení. Tiež by mali mať v komunite vybudované vzťahy a väzby. Mali by mať vytvorené také prostredie, ktoré by im čo najmenej prekážalo v normálnom živote. Alebo naopak. Prostredie, ktoré by im umožnilo, pokiaľ možno, úplnú inklúziu do spoločnosti a podporovalo ich v bežnom živote.  

  • práce klientov  » Kliknite pre zväčšenie ->

    práce klientov

  • fotky zo života v DSS  » Kliknite pre zväčšenie ->

    fotky zo života v DSS

  • účastníci  » Kliknite pre zväčšenie ->

    účastníci

  • účastníci  » Kliknite pre zväčšenie ->

    účastníci

  • prezentácie  » Kliknite pre zväčšenie ->

    prezentácie

  • prezentácie  » Kliknite pre zväčšenie ->

    prezentácie